Fúzy sú súčasťou celej našej histórie. Skoro každý muž, ktorého si z minulosti pamätáme, mal nejaké dočinenia s fúzmi. Naviac sú spojené s cťou a spoločenským statusom. Napríklad v novoveku bolo dotýkanie fúzov iného muža urážlivé a riešilo sa duelom. Keď Otto Veľký hovoril niečo dôležitého alebo významného, prisahal na jeho vlastné fúzy. A tak okrem zvýšenia sexappealu mužského pohlavia, sú fúzy také symbolom mužský dominancie a predstavujú určitú prestíž osobnosti.
Vlasy tváre sú taktiež spojované so zrelosťou a povedomím. Štúdie v roku 1990 zistila, že muži s fúzmi sú považovaní za schopnejších. Z ďalšej štúdie, konkrétne od Nigela Barbera, vyplýva, že fúzatí muži sú základnými stavebnými kameňmi pre životaschopnosť a manželstvo. To znamená, že existuje priama súvislosť fúzov a sociologickým mužským významom.
Okrem týchto hlboko zakorenených vnemoch spojených s fúzami, je pestovanie spôsob, ako sa odlíšiť od mnoho iných holobradiek. Ale späť na stromy, poďme to vziať pekne chronologicky od začiatku.
FÚZY STAROVEKU
V hlbokom staroveku to bol fúzáč vedľa fuzáča. Muži nosili bradu siahajúcu im až pod prsia a napríklad u Hebrejov pekný a upravený fúz bol známkou voľného muža. Preto sa už vtedy o fúzy dôsledne starali rôznymi vonnými masťami a olejmi. Naopak pokiaľ si muž fúzy oholil (čo bolo považovane za hroznú hanbu) alebo sa o fúzy nestaral, trhal si ho, či dokonca úmyselne znečisťoval popolom, bol to výraz hlbokého smútku alebo revolty. Ako známych fuzáčov tej doby môžeme uviesť napr. kráľa Šalamúna alebo dramatika Sofoklesa.
Platili aj výnimky, napríklad otroci nesmeli nosiť fúzy a vojaci sa holili z čisto praktického hľadiska. Pri boji so sokom totiž hrozilo, že by protivník mohol fúzatého bojovníka skoliť za fúzy k zemi.
Vojenská holobriadkosť sa ale postupom času stala módna aj v politických a meštianskych kruhoch a tak napríklad podobizeň Caesara nikdy neuvidíte s fúzmi. V tej dobe bolo dokonca prvé odňatie fúzov rímskemu mladíkovi (teda skôr nejakého páperia na brade, aby sme veci uviedli tak, ako odpovedajú realite), brané ako o pre neho veľký sviatok - oholené fúzy/páperie sa potom obetovalo v ohni niektorému z božstiev.
V starovekom Egypte bol u vyšších vrstiev a panovníka módnym ťahákom No.1 kozia briadka alebo len muška a samozrejme dohola vyholená hlava. Otroci museli byť holobradí.
A ČO NA TO STREDOVEK?
V stredoveku každý, kto nechcel byť upálený na hranici, musel držať hubu a krok s cirkvou. Tá kázala holé brady, ba sa začali montovať aj do vlasov. Typickým príkladom sú vyholené kolieska na temenách hláv mníchov. Svetlou výnimkou boli príklady z rad vladárov: Karel IV., Jan Luxemburský alebo Václav IV.
V stredoveku sa objavovalo z tých pramálo prípadov hlavne strnisko, ale to už človeka automaticky dávalo na spodok spoločnosti, pochybnou existenciou alebo kriminálnika. Pruský kráľ Fridrich I. bol dokonca taká prefíkaná hlavička, že nosenie fúzov síce nezakazoval, ale kto ich mal, musel z nich platiť daň.
NOVOVEK: SVETLO NA KONCI TUNELA
Začiatkom novoveku sa fúzom zase začalo blýskať na lepšie časy. Opatrne sa objavovali na bradách predovšetkým ľudí z umeleckej brandže (napríklad Michelangelo si nechával nárast bradu), buriči vtedajšej doby, ktorí boli tŕňom v oku vtedajšieho režimu (ako napríklad Ján Hus), ale postupne si našli aj miesto u mužov vyšších vrstiev. Úplne zásadnú revolúciu do fúzačskej komunity priniesol až počiatkom renesancie pápež Julius II., ktorý si hrdo pestoval bradu, ktorá mu siahala až na prsia. Od tej doby už ale nebolo spoločenskou hanbou nosiť fúzy akejkoľvek dĺžky a štýlu.
Nejaká ďalšia módna vlna prišla až o viac ako sto rokov neskôr v 2. polovici 17. storočia. To bol veľkým hitom štýl mušketiera, teda upravený „knírek“ (nazývaný taktiež frňous) doplnený koziou briadkou. Asi za najznámejšieho nositeľa môžeme menovať ľstivého kardinála Richeliea.
Mušketieri chodili po svete ale len necelých 50 rokov, kým ich vo veľkom nezačal vytlačovať trend veľkých ťažkých parochní (pre zaujímavosť, prvé parochne vážili okolo 4 kilogramov a zrod tejto módy sa pripisuje Anglicku). Skrz tieto ohavnosti, z ktorých sa len parila hlava, boli fúzy opäť utlmené a mužovia nosili vyholené tváre. Tento štýl bol populárny naprieč celou Európou. Typickým predstaviteľom je Ľudovít XIV.
Ďalšiu zmenu začalo diktovať až Francúzsko, kedy buržoázia odhodila parochne a mužovia si nechávali narasť dlhšie vlasy a vzadu si ich zaplietali do vrkoču. Vlasy na boku hlavy si obyčajne natáčali do kučier, ktoré im siahali do úrovne uší (napríklad sa kuknite na takého Washingtona alebo Dantona). So zmenou kaderníckeho štýlu samozrejme neprišla zmena vo fúzoch, chlapi stále zostali holobriadky.
Až ku konci 18. storočia sa začalo Anglicko vymaňovať z tohoto zažitého stereotypu. Sirovia si nechávali narásť lícne fúzy (taktiež označované ako favoris), ktoré sa v priebehu času predlžovali až k brade (a niekedy aj pod ňu). Tváre zostávali ale precízne oholené. A tak milé deti, vznikla móda kotliet. Nosili ich všetci, od vojenských generálov, skladateľov (Čelakovský), cez významných politikov (Palacký) až po obyčajný ľud. Holobradí boli vtedy už len lokajovia, herci a rímskokatolícki kňazi.
Bokombrady bavilo chlapov nosiť celé 19. storočie, až im urobilo prietrž 20. storočie. To nastúpila opäť móda brady (skôr teda kratšej, ktorá kopírovala rysy tváre), v kombinácii s narasteným „knírem“, na ktorý sa dbalo viac, než v minulosti (kuknite napríklad na fotky Smetany, Dvořáka alebo Nerudy). Taktiež sa na brade sem tam objavil Mušketier (prípadne kombinácia „kníru“ a plné briadky) alebo len čisto mohutný frňous.
Keď začalo vojnové obdobie, chlapi začali fúzy zase zhadzovať a väčšinou si nechávali narásť len „knírky“ rôznych veľkostí a tvarov alebo si rovno oholili celú bradu.
Povojnové komunistické obdobie bolo vo Východnom bloku v znamení holých tvárí a krátko zastrihnutých vlasov. Kto bol vlasatý, vybočoval zo systému a bol bitý.
Z orientu moc dochovanej histórie, ako tam šla móda fúzov nemáme. Viacmenej sú tam ale štýly stále konštantné ako poznáme aj dnes. Teda v arabských zemiach sa jedná väčšinou o bradu po celej brade (lebo sú pre moslimov fúzy posvätné) a v Turecku a Indii sú na obrázkoch zachytené rôzne štýly „knírov“ - od mohutnej metly pod nosom až precízne zatočený tenký špicatý „knírek“ trčiaci ďaleko do strán. Tieto „kníry“ niekedy boli doplnené muškou alebo kozou briadkou.
A ČO SÚČASNOSŤ?
V súčasnej spoločnosti sa nedá povedať, že by bola nejaká hlavná módna vlna, ktorú by všetci nasledovali. Niektoré štýly sú populárnejšie viac, niektoré menej. Keď vyjdete na ulicu s bokombradou, najskôr obdržíte nejeden zvedavý pohlaď. Nadácia Movemberu zase ťaží z toho, že ani „kníry“ v dnešnej dobe nie sú tak populárne ako kedysi, a preto keď si ho v priebehu novembru necháte narásť, určite taktiež obdržíte nejedenú otázku od nezasvätených, čo to má sakra byť.
Všeobecne možno ale skrz nové barberské nástroje, ako sú rôzne druhy strojčekov a presné shavetty/britvy, povedať, že u strnísk a vlasov sú populárne fade štýly. U vlasov naviac býva už celkom bežné vyholenie nejakého konkrétneho tvaru/obrazca shavettou. Brady sú spravidla upravené a na svojom konci môžu byť i strihané do ostrého tvaru. Určite sa v drvivej väčšine prípadov objavujú v kombinácii s upraveným „knírem“.
A jedna filozofická otázka na záver: nie sú fúzy snáď jen trendom, ktorý zase čoskoro pominie? Za nás určite nie! Skôr sa chlapi museli potykať iba s ostatnými mužmi vo svojich vidieckych komunitách. Teraz, keď sa internet stal hlavným prúdom informácii, sociálne média určujú všeobecnú predstavu o tom, ako by mal vypadať správny muž. Všetci naraz vedia, čo by správny chlap urobil, ako sa chová a ako vypadá. Raz je to tak a za mesiac zas onak. Práve v tuto dobu je nutné stáť si za svojím fúzom a nenechať sa oslabiť. Buďte svoji a správne fúzatí, práve tak oznámite nežnému pohlaviu to, že ste trpezliví, rozvážni a cieľavedomí. A nič si nerobte z toho, keď zrovna jednému púčiku vaše brada nebude voňať, však ona sa spáli s priemerným „správnym“ chlapom. #fúzyisnottrend
Zostaňte teda aj naďalej Alfa samci and let the beard grow!